Automobilové respektíve motocyklové preteky išli ruka v ruke z rozvojom motorizmu. Bol to jeden z najlepších spôsobov ako šíriť dobré meno motorizmu, ktorému vtedy stále veľa ľudí buď neverilo alebo nedôverovalo. Ukázať širokej verejnosti schopnosti a kvality vtedajších strojov mali na starosti najmä preteky spoľahlivosti, hviezdicové či plaketové jazdy.
Napríklad v dňoch 27. – 28. mája 1928 Autoklub republiky Československej usporiadal motocyklovú súťaž 1000 km, ktorá prechádzala aj cez Žilinu. Územím Slovenska viedla od Jablunkova cez Žilinu do Trenčianskych teplíc. Tu sa nocovalo a ďalší deň sa pokračovalo cez Nemšovú a Luhačovice. Boli to prvé veľké preteky, ktoré v období Českosloveskej Republiky prechádzali cez Žilinu. Okresný úrad v Žiline cez žandárske stanice v Žiline a Novej Žiline pripravil bezpečnostné opatrenia, najmä zabezpečenie poriadku, nepúšťanie detí, hydiny a psov na cestu v čase prechádzajúcich pretekárov. Žandárske stanice hlásili pokojný priebeh pretekov. Nešlo však o rýchlostné preteky, ale jazdu spoľahlivosti s prípustnou rýchlosťou do 42 km/h. Spoluorganizátorom pretekov bol Slovenský motorklub v Bratislave.
Obdobie prelomu štyridsiatych a päťdesiatych rokov sa taktiež nieslo v znamení viacerých motocyklistických súťaží, ktoré prechádzali aj cez Žilinu. V septembri 1947 sa uskutočnila II. etapa XXII. medzinárodnej šesťdennej motocyklovej súťaže FICM. Išlo o prvú povojnovú medzinárodnú súťaž prvýkrát usporiadanú v Československu. Žilinská pobočka sa tradične zapojila informovaním verejnosti a zabezpečovaním disciplíny a bezpečnosti na uliciach mesta a v okolí. Trasa bola Zlín – Drietoma – Prievidza – Horná Štubňa – Horný Jelenec – Liptovské Revúce – Ružomberok – Žilina (17. septembra 12 – 15 hod.) – Púchov – Strelná – Zlín.
Na 16. júla 1948 zvolala pobočka Slovenského autoklubu v Žiline na dvor Sokolovne (neskoršie kino Úsvit) všetkých záujemcov – motocyklistov na organizačnú schôdzku a prehliadku trate prvého žilinského mestského rýchlostného okruhu, ktorý sa mal stať tradičným rýchlostným motocyklovým závodom v Žiline. Usporiadaný mal byť v septembri 1948.
Preteky prvého žilinského mestského rýchlostného okruhu sa však podarilo prvýkrát zorganizovať až v roku 1949. Trať mala svoj začiatok aj koniec na Nám. M. R. Štefánika. Viedla po uliciach (uvádzame dnešné názvy): M. R. Štefánika, Nám. A. Hlinku, Sad SNP, Kálov, Nám. A. Hlinku, Republiky, 1. mája, Predmestská, M. R. Štefánika. Trať mala 2,4 kilometra po asfaltovej a kockovej dlažbe. Pretekári boli rozdelení do 2 skupín – juniori a seniori, každá skupina mala podskupiny podľa objemu valcov motora motocykla. Jednotlivé podskupiny museli vykonať určený počet okruhov podľa nižšie uvedenej tabuľky. Tréning sa uskutočnil 10. septembra od 16. do 18. hodiny a 11. septembra od 8. do 9.30 hodiny. Súťaž začala 11. septembra o 14. hodine. Výsledky boli vyhlásené o 20.30 hod. v hoteli Metropol. Víťazi dostali finančné ceny. Riaditeľom pretekov bol krajský predseda Sloveského autoklubu kpt. Štefan Košecký, tajomníkom architekt Stanislav Skařupa. Pretekov sa zúčastnilo aj viacero pretekárov zo Žiliny.
JUNIORI | SENIORI | ||
Kategórie | Počet kôl | Kategórie | Počet kôl |
do 100 cm3 | 4 | - | - |
do 125 cm3 | 6 | - | - |
do 250 cm3 | 8 | do 250 cm3 | 10 |
do 350 cm3 | 10 | do 350 cm3 | 12 |
nad 350 cm3 | 10 | nad 350 cm3 | 15 |
Plaketa z prvého žilinského rýchlostného motocyklového okruhu z roku 1949..
Foto: Daniel Hančík
Preteky sa zopakovali aj o rok, 13. augusta 1950 a o dva roky, 16. septembra 1951, avšak už pod názvom Rýchlostný okruh o Červenú hviezdu v Žiline. Zo súťaže však už vylúčili juniorov a mala pevnú dĺžku 15 kôl.
21. októbra 1951 sa uskutočnil prvý ročník inej, novej súťaže – I. jesenná motocyklová súťaž v Žiline. Štartovať mohli seniori a jej trať bola zameraná na terén v širšom okolí mesta: Žilina – Rosina – Višňové – Stráňavy – Strečno – Vrútky – Martin – Kláštor pod Znievom – Kľačno – Fačkov – Rajec – Zbyňov – Súľov-Hradná – Jablonové – Hričov – Peklina – Hôrky – Závodie – Žilina – Teplička n. V. – Straník – hrebeň Dubňa – Budatín – Kysucké N. Mesto – Rudina – Rudinka – Vranie – Považský Chlmec – Divinka – Svederník – Bytča – Hričov – Strážov – Žilina.
F. E. Bednárik bol od roku 1949 opäť členom Ústredného výboru Slovenského autoklubu v Bratislave. Zúčastňoval sa viacerých pretekov, ktoré sa konali v Československej republike i v zahraničí. Počas 1. žilinského motocyklového kruhu sa angažoval ako rozhodca pri štarte. A konci roku 1951 bol Autoklub republiky Československej včlenený pod Zväzarm. V roku 1952 sa vytvoril nástupca AKRČs pod názvom Dobrovoľný zväz ľudového motorizmu, ktorého heslom bolo „Sovietsky motorizmus - náš vzor“. Toto bol koniec československého automobilového klubového života.
Autor: Mgr. Peter Šimko, historik Považské múzeum Žilina.